Sicília, krajina Normanov, krajina mora a hôr, sopiek a zelených pasienkov. Krajina mojej rodiny.
Krajina slnka, ale aj bahna, toho bahna, ktoré mi sťažovalo cestu. Blato, ktoré ma v niektorých prípadoch doslova zastavilo. Sedem dní som na svojej TITICI RELLI, nesúc si len to najnutnejšie, sólo prechádzal pobrežie a vnútrozemie tohto úžasného ostrova.
Na bicykli som sa cítil súčasne v Írsku pre jeho zelené pobrežie, v Kambodži pre jej bahnité a bambusové vnútrozemie, v Afrike pre podnebie a suché zóny a v Taliansku pre ľudí a jedlo.
Za sedem dní šliapania do pedálov som prešiel 800 kilometrov s prevýšením 12 000 metrov, väčšinou vo vnútrozemí. Práve tam som bol svedkom najkrajších scenérií, ktoré sa tiahli od pobrežia až po pastviny parku Etna a siahali až po impozantné Údolie chrámov v Agrigente. Modica, známa ako mesto sto kostolov, Syrakúzy, mesto gréckeho pôvodu.
Videl som úchvatnú bielu Scalu dei Turchi. Vychutnal som si jedlo a pohostinnosť jej obyvateľov (vďaka tým, ktorí sa ma rozhodli pohostiť).
Opäť som to urobil po svojom... sólo. Pýtajú sa ma: "Prečo cestuješ sám?" Cestovanie osamote je pre mňa cesta s dvojitou hodnotou... ochutnáš všetko, čo stretneš okolo seba, ale musíš čeliť aj všetkému, čo je v tebe.
Nájdite odvahu a vydajte sa na takúto cestu... zanechá to nezmazateľnú stopu a nezabudnuteľné spomienky a možno si ako svoju prvú cestu vyberte Taliansko... nesklame vás.
BON VOYAGE PRE VŠETKÝCH.
